Požiadali sme Tomáša Regeca o niekoľko odpovedí a spomienok, ktoré sa mu viažu so Zimnou ligou, ale aj o tom, ako sa mu hráva najvyššia Slovenská hokejbalová liga v drese Považskej Bystrice..
Keď vidíš tie spomienky, fotky zo „Zimnej“, čo sa ti vybavuje ako prvé?
Na Zimnú ligu spomínam vcelku dobre, veď v dvoch ročníkoch po sebe sme brali zlato a striebro. Zišli sme sa dobrá partia a vyplnili tak prechodné obdobie v hokejbalovej sezóne, mimochodom tiež majstrovskej v rámci žilinskej mestskej ligy.
Rok na to, ako ste vyhrali súťaž, no neobhájili prvenstvo..
Paradoxne druhá sezóna sa javila ako povinná jazda a jednoznačná obhajoba titulu. Kvalitný káder, navyše skúsenosti z predošlej sezóny nás stavali do role favorita, čo sa neskôr ukázalo ako nevýhoda. Jeden zápas, ba priam pár úvodných minút v zápase s Rakovou rozhodol o "neúspechu" a teda druhom mieste.
Vtedy si sa ale stal najlepším obrancom celej ligy. Ako si na to spomínaš?
Nie som hráč, ktorý zbiera kanadské body či individuálne ocenenia, skôr tímové úspechy ma tešia viac. Vyhlásenie za naj obrancu ma veľmi prekvapilo, o čom vypovedá aj jedna z tých fotografií.. Samozrejme, bez chalanov by som bol len jedným z mnohých.
Tvoje meno sa objavuje na súpiske extraligového Protefu Považská Bystrica, pokiaľ vieme, je to prvá extraligová sezóna. Ako hodnotíš svoje doterajšie pôsobenie v najvyššej súťaži?
Každý hráč v tíme má svoju úlohu, ktorú zastáva a ktorá mu bola trénerom pridelená. Hodnotiť moje doterajšie pôsobenie prináleží niekomu inému. Ja sa snažím preniesť trénerove pokyny na plochu najlepšie ako viem.
Ako sa ti hrá pod trénerom Milanom Ladiverom a kto ťa oslovil s ponukou hrávať?
„Láďo“ je vynikajúci tréner s rozsiahlymi vedomosťami a skúsenosťami či už ako tréner, alebo ako hráč. Tréningy majú svoju kvalitu, vysokú intenzitu. Poznáme sa z vysokej školy, pravdepodobne preto ma aj oslovil.
Ako sa cítiš v extraligovom kolotoči?
Liga má svoju kvalitu. Veď tam behá aj niekoľko majstrov sveta. Veľa mladých hráčov hrajúcich s maximálnym nasadením v najvyššej rýchlosti. V tíme patrím k najstarším hráčom, s nie príliš veľkými skúsenosťami, takže sa ešte sám kde tu niečo priučím.
Keď vidíš tie spomienky, fotky zo „Zimnej“, čo sa ti vybavuje ako prvé?
Na Zimnú ligu spomínam vcelku dobre, veď v dvoch ročníkoch po sebe sme brali zlato a striebro. Zišli sme sa dobrá partia a vyplnili tak prechodné obdobie v hokejbalovej sezóne, mimochodom tiež majstrovskej v rámci žilinskej mestskej ligy.
Rok na to, ako ste vyhrali súťaž, no neobhájili prvenstvo..
Paradoxne druhá sezóna sa javila ako povinná jazda a jednoznačná obhajoba titulu. Kvalitný káder, navyše skúsenosti z predošlej sezóny nás stavali do role favorita, čo sa neskôr ukázalo ako nevýhoda. Jeden zápas, ba priam pár úvodných minút v zápase s Rakovou rozhodol o "neúspechu" a teda druhom mieste.
Vtedy si sa ale stal najlepším obrancom celej ligy. Ako si na to spomínaš?
Nie som hráč, ktorý zbiera kanadské body či individuálne ocenenia, skôr tímové úspechy ma tešia viac. Vyhlásenie za naj obrancu ma veľmi prekvapilo, o čom vypovedá aj jedna z tých fotografií.. Samozrejme, bez chalanov by som bol len jedným z mnohých.
Tvoje meno sa objavuje na súpiske extraligového Protefu Považská Bystrica, pokiaľ vieme, je to prvá extraligová sezóna. Ako hodnotíš svoje doterajšie pôsobenie v najvyššej súťaži?
Každý hráč v tíme má svoju úlohu, ktorú zastáva a ktorá mu bola trénerom pridelená. Hodnotiť moje doterajšie pôsobenie prináleží niekomu inému. Ja sa snažím preniesť trénerove pokyny na plochu najlepšie ako viem.
Ako sa ti hrá pod trénerom Milanom Ladiverom a kto ťa oslovil s ponukou hrávať?
„Láďo“ je vynikajúci tréner s rozsiahlymi vedomosťami a skúsenosťami či už ako tréner, alebo ako hráč. Tréningy majú svoju kvalitu, vysokú intenzitu. Poznáme sa z vysokej školy, pravdepodobne preto ma aj oslovil.
Ako sa cítiš v extraligovom kolotoči?
Liga má svoju kvalitu. Veď tam behá aj niekoľko majstrov sveta. Veľa mladých hráčov hrajúcich s maximálnym nasadením v najvyššej rýchlosti. V tíme patrím k najstarším hráčom, s nie príliš veľkými skúsenosťami, takže sa ešte sám kde tu niečo priučím.
Čo sa ti na tom najviac páči, povedzme, je niečo čo by si oželel v súťaži?
Keďže je tempo vysoké a času stále menej, pravdupovediac sa neviem už dočkať konca jesennej časti. Teším sa na voľno. Potrebujem zregenerovať, doliečiť niektoré "boľačky" a samozrejme sa viac venovať svojej rodine.
KYSUCKÁ HOKEJBALOVÁ ÚNIA