Keď sa objavil v zostave HBK Čadca na ihrisku súperov, neraz zaihral úsmev na tvárach konkurencie. To ho ešte nepoznali. Keď sa mu dostala loptička na čepeľ v pravý čas, tí istí ľudia si utierali horké slzy. Rudo Kučák sa pre hokejbal narodil a v hrudi mu bije hokejbalová loptička. (Foto: Archív KHÚ)Po štyroch rokoch, kedy naposledy Rudo "Kučo" Kučák doviedol HBC Čadca Podzávoz do finále KHL, sa vrátil a ukázal, že mu to stále ide. Pohyb a rýchlosť na ihrisku chvíľu hľadal, ale strela a povestné „ručičky“ mu fungujú na jednotku. Vďaka tomu je najlepším strelcom jesene a druhým najproduktívnejším hráčom celej ligy.
Ako sa ti hrá po štvorročnej odmlke?
- Prvé zápasy sa mi hralo ťažko, no postupne sa to zlepšovalo. Každým zápasom som sa cítil lepšie, hoci to ešte nie je podľa mojich predstáv, som trpezlivý. Hokejbalové „ručičky“ mi zatiaľ fungujú tak na 80 %. Ešte musím čo to odohrať a odtrénovať. Pri tejto príležitosti by som sa chcel poďakovať Milanovi Ladiverovi a Považskej Bystrici za priestor a čas na tréningoch, ktoré sa budem snažiť využiť na sto percent. Verím, že mi to pomôže napredovať a naučiť sa niečo nové.
Patríš medzi tých málo hráčov, ktorí si pamätajú KHL od jej vzniku. Môžeš porovnávať. Aké to bolo vtedy a aké je to dnes?
- Ako pamätník KHL môžem povedať, že jedna vec je stále rovnaká – ihrisko. Stojí tu tak, ako ho zanechali nadšenci a podnikatelia, čo ho stavali pred šestnástimi rokmi. Vtedy to financoval Majo Chabreček z vlastného vrecka, lebo mal ten šport veľmi rád. Od roku 2007 nám sľubovali nové. Už je skoro rok 2017 a nič sa neudialo. Je to hanba predstaviteľov mesta, lebo chuť do hry tu vždy bola, je a bude!
Vieš porovnávať hru, mužstvá, hráčov?
- Pamätám si, ako sa liga vyvíjala. Hrali sme s tenisovou loptičkou plnou vody bez ofsajdov. Postupne sa všetko menilo až k dnešnej podobe. KHL mala a má svoju kvalitu. Sú tu dlhoročné mužstva aj novici. Ja osobne som veľmi rád a vďačný za každé jedno prihlásené mužstvo. Nech sa hrá!
Čo ťa na hokejbale baví najviac?
- Celý hokejbal, taký aký je. Milujem tento šport.
Uvažoval si niekedy nad tým, prečo práve hokejbal?
- Hokejbal sme ako deti a študenti hrávali iba v zime. Snažil som sa trénovať futbal a navštevovať krúžok, no po pár tréningoch mi tréner povedal, že som moc „ťažký“, tak som tam viac už nešiel. V roku 1999 sa hrala pamätná liga na Žarci, kde bolo ihrisko bez mantinelov. Tam som nastúpil po prvý krát a odvtedy sme hrali hokejbal prakticky celý rok. K našej lige sa pridala extraliga, čo spôsobilo veľký hokejbalový ošiaľ, ktorý mňa stále drží..
Začala sa Zimná liga KHÚ, to je tvoj prvý štart, pokiaľ vieme, ako sa ti hralo?
- Zimná liga je skvelý nápad. Neznášal som obdobie, keď sme mali v lige pauzu cez zimu a keď prišla možnosť hrať hokejbal cez zimu v hale, nebolo čo riešiť. Preto si to musíme vážiť a j prácu Tomáša Urbaníka, ktorý s tým prišiel ako aj s ďalšími inováciami, ktoré sa chytili tu či v KHL..
Otvoril si skóre zápasu s Druckers, ako sa ti hralo?
- Drucker Horelica sú bojovní a húževnatí chlapci. Ťažko sa mi proti nim hralo a presadzovalo, ale nakoniec sme body urvali. To, že sa mi podarilo dať gól beriem už tak, že sa to odo mňa očakáva (šibalský úsmev), tak som rád, že padol. Okrem toho, som veľmi rád, že sa naša hokejbalová rodina rozrastá. Vidno, že to ľudí baví a chcú tomu venovať čas, trénovať a zlepšovať sa.
Vieš si predstaviť HBK Čadca medzi Slovenskou seniorskou elitou?
- HBK Čadca v extralige už bola a mohla byť naďalej. My potrebujeme nové ihrisko a financie. Kvalitných hráčov je v lige dosť, o to sa nebojím. Potrebujeme však pomoc. Sami nemáme šancu. Minimálny rozpočet na sezónu je 6 tisíc Euro. Potom sú tu kluby ako Kežmarok, kde mesto dáva na hokejbal 25.OOO Euro! Považská Bystrica robí s rozpočtom 15.OOO Euro, kde väčšiu časť dáva veľký hokejbalový fanatik zo svojho. Klobúk dolu pred ním!
Otázka na záver: Čo by si želal Kysuckému hokejbalu?
- Ďalších 100 rokov..
Vďaka za rozhovor.
- V pohode..
KYSUCKÁ HOKEJBALOVÁ ÚNIA
