Po Martine a Diakovej si posledný juniorský rok plní sen v extraligovej Spišskej Belej. Druhý najproduktívnejší hráč Slovenskej hokejbalovej extraligy do 19 rokov prezradil, ktorí Skaliťania môžu za to, že hráva hokejbal...

Kde siahajú tvoje hokejbalové začiatky?

- Približne od roku 2008, keď som mal 10 rokov, sa mi začal hokejbal pozdávať. Vtedy som hrával aj futbal. Najprv to začalo len takým „ťukaním“ si na ihrisku. Vtedy sme hrávali Žirafa ligu na hokejbalovom ihrisku u nás v Skalitom. V tom čase šlo o taký veľký hokejbalový ošiaľ. Vedeli sme zložiť dokonca dve družstvá!

Kto, alebo čo ťa k hokejbalu viedlo?  

- Som súťaživý typ, čo sa v športe dosť hodí. Keďže som poznal takmer všetkých hokejbalistov na Skalitom, voľba nebola ťažká. Najväčší vplyv na mňa mal Ľubo Gerát a Patrik Grochal. Dovolím si tvrdiť, že kvôli nim dvom som uprednostnil hokejbal.

Na čo si vo svojej rozbiehajúcej sa kariére najradšej spomenieš?        

- Najradšej spomínam na turnaje, kde som nastupoval za Skalité. Boli to vždy perfektné akcie. Taktiež ma veľmi bavili zápasy v Diakovej. Veľmi rád spomínam na minuloročné majstrovstvá Slovenska do 18 rokov, kde sa nám ako outsiderom podarilo vybojovať skvelé 3. miesto! Okrem výsledku tam bola aj výborná partia..

Z Diakovej si prestupoval do Spišskej Belej, prečo a ako si sa tam ocitol?

- V Diakovej som sa cítil perfektne. Klub vytvára pre svojich hráčov veľmi dobré podmienky. Špeciálne Milan Murček s rodinou. Bol som udivený z toho,  aké zázemie pre nás budovali. Naozaj veľmi dobre. Celému klubu aj hráčom patrí veľké Ďakujem! Strávil som tam skvelú sezónu. Tam som mal možnosť nahliadnuť do najvyššej súťaže medzi seniorov. Po sezóne však prišlo rozhodnutie, že na rok zmením klub. Študujem v Liptovskom Hrádku, takže mi ponuka zo Spišskej Belej padla vhod. Z Diakovej sa do rodného klubu vrátil aj Dávid Reľovský, ktorý má na tom asi najväčšiu zásluhu. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale odstupom času viem, že som urobil dobre.

S kým sa ti hráva najlepšie?

- Určite s Dávidom Reľovským, ktorý patrí k najlepším hráčom na Slovensku, čo sa našej kategórie týka. Na ihrisku sa vidíme, aj keď sa nevidíme (úsmev). Okrem neho s Renem Svitanom. Keď hráme spolu, zbierame bod za bodom. Výborne sa mi hrávalo s Jakubom Romančíkom z Diakovej. Je to perfektný obranca s výborným prehľadom. No a nesmiem zabudnúť na chalanov zo Skalitého, ako je Ľubo Gerát, Tomáš Firek či Michal Stenchlák. Vždy keď hráme spolu, tak nám ide karta..

Kam by si to s hokejbalom najradšej dotiahol?

- Nedávam si veľké ciele. Určite si viem predstaviť pravidelne hrávať mužskú extraligu. Potom sa uvidí.

Máš nejaký svoj hokejbalový, alebo hokejový vzor?

- Konkrétne vzory nie, ale páči sa mi prehľad v hre Tomáša Tupého z Diakovej, alebo šikovné ručičky Milana Rechtoríka z Kométy.

Čo plánuješ po škole?

- Tento rok maturujem na Strednej odbornej elektrotechnickej škole. Keď sa mi to podarí (smiech), plánujem ďalšie štúdium na VUT v Brne. Snáď sa nájde aj čas na hokejbal.

Vedieš klubové štatistiky a celkovo v HEL U19 si druhý za Samom Gabčom z Čadce, proti ktorej sa ti posledne celkom darilo. Sleduješ tieto ukazovatele?

- Tak, sem tam si štatistiky pozriem, ale veľmi to neriešim. Dávid Reľovský ma zvykne podpichnúť, že ma dobieha, ale nie som na to zaťažený. U mňa je na prvom mieste tímový úspech.

Čo ťa na extralige najviac baví?

- Spoznal som tu veľa ľudí, po celom Slovensku. Hrávam proti a s najlepšími. Úroveň hry je veľmi vysoká, čo ma núti sa zlepšovať. To ma baví!

Ďakujem za rozhovor Braňo

- Veľmi rád..

Zhováral sa Tomáš Urbaník