Počas jarnej časti sa o ňom veľa šepkalo a šepká dodnes.. Kuloárne informácie boli rôzne: Vraj reprezentuje Českú republiku. Čo asi robí inak? Koľko hodín denne hráva hokejbal?... Aj také otázky si vymieňali zvedaví fanúšikovia či hráči.

Keď nastúpil prvý krát, dal päť gólov a bolo všetkým jasné, že Robo Drábik si do tímu pozval „gólostroj“ s menom Tomáš Franek. Na súperov pozerá vždy s rovnakým cieľom: Dopraviť loptičku do siete. Kto ho videl hrať si určite všimol, že ho veľa nenarástlo, za to odhodlanie a šikovnosť z neho robia veľkého hráča.

Hokejku zobral do rúk, keď mal 4 roky. Odvtedy je hokej jasnou prioritou. Nie je veľa hráčov, čo dokážu z hokeja presedlať na hokejbal a zahrať tak ako Tomáš. Hoci sa v Třinci venuje juniorskému hokeju a svoju krajinu v ňom naozaj reprezentuje v kategórii do 18 rokov, medzi seniormi v KHL nemá konkurenciu. Našu súťaž má rád a venuje sa jej vo voľnom čase. Teraz, keď majú hokejové prázdniny, sa udržuje v kondícii. Nemá špeciálnu prípravu. Ako sám hovorí, vie a chce si dopriať veľa odpočinku. Telo potrebuje regenerovať.

Po tom všetkom čo dokáže s hokejkou si vždy spomenie na toho najdôležitejšieho človeka vo svojom živote – na otca. Povedal o ňom: „Svojej produktivite vďačím tvrdej drine s mojím otcom, ktorý sa snažil, aby som to v živote niekam dotiahol.“ V cieľoch má Tomáš jasno. Chce hokejovo rásť a dostať sa čo najďalej. Keď som sa ho spýtal, čo hovorí na semifinálového súpera z Caribicu, odpovedal: „Je to zaujímavý súper. Nehrá sa mi proti nemu dobre, pretože má veľa šikovných hráčov.“

Po rozhovore s Tomášom Franekom som si uvedomil, čo patrí do výbavy úspešného športovca. Môžete namietať, že toho veľa nedosiahol, že je ešte mladý a podobne. No mojim jasným želaním pre naše ihriská je: Nech je podobných hráčov na nich čo najviac! A pripojím ešte jedno: Nech je takých otcov, ako má Tomáš Franek, čo najviac..

Za rozhovor poďakoval a článok spracoval Tomáš Urbaník.