Neušlo našej pozornosti, keď sa na XVII. ročníku "O pohár primátora mesta Čadca" objavil v roli diváka. Aktuálne "len" ako tréner, no donedávna hráč a člen zlatej generácie hokejbalistov, ktorí obhájili titul majstra sveta sa v Čadci neobjavil náhodou. (ilustračné foto z MS Bratislava 2014)

Ak si Milan Ladiver vyberie hokejbalové podujatie a neprinesie výstroj, môže ísť za oddychom, alebo iným zámerom. V minulosti si na Kysuciach niekoľko krát zahral, no 17. ročník podujatia ho prilákal ako trénera. Správnemu hokejbalovému fanúšikovi neuniklo, že okrem reprezentácie do 16 rokov povedie Protef Považskú Bystricu v novej extraligovej sezóne. Opýtali sme sa, čo viedlo extraligového trénera do Čadce...

Čo ťa priviedlo na XVII. ročník „Primátorského“ v Čadci?
Viem, že Kysucký región a aj Čadca má veľmi veľa šikovných hráčov ako napríklad zo súčasných extraligových je to Pavol Slovák (KNM*) či Robo Drábik (CA*). Taktiež tu veľa kvalitných hráčov hrávalo. Trénujem Protef Považskú Bystricu a aj preto som sa prišiel pozrieť na tých, ktorí by mali schopnosti a chuť na najvyššiu hokejbalovú súťaž – Slovenskú extraligu.

Ako sa ti pozdávala úroveň turnaja?
Turnaj je na vysokej úrovni. Sám som ho v minulosti hrával a pár krát aj vyhral (úsmev) Teší ma, že sa tu stretávajú a turnaj navštevujú aj hráči spoza rieky Moravy, čo dodáva turnaju ešte väčšiu prestíž.

Ktorý hráč ťa oslovil a s kým budeš počítať do budúcna, či na skúšku?
Oslovili ma chalani ako Ľudovít Hajduk, Vlado Najdek a Miro Miko. Takže zatiaľ by sme chceli dať týmto chlapcom šancu, aby sa presadili a sami zistili, ako sú na tom aj po taktickej stránke. Ostatné zručnosti majú.

Teraz otázka na teba. Čo motivuje človeka, ktorý vo svojom športe dosiahol, dá sa povedať, všetko?
Toto je veľmi ťažká otázka a prichádza v športovom živote u každého hráča alebo všeobecne športovca. Najskôr to je pocit a túžba po uznaní, postupne o prekonávaní samého seba a nakoniec chcete tomu športu vrátiť čo vám požičal. Ja som mal šťastie a možnosť dostať naozaj veľa a preto sa vo mne stále nachádza motivácia odovzdať to, čo som sa naučil, aj niekomu inému. Zdravie mi to už pomaličky nedovoľuje ako hráčovi a preto pokračujem ďalej ako tréner.

Považská Bystrica má za sebou víťazný vstup do novej sezóny, ako to vnímaš?
Víťazný debut je vždy krásny a teší o to viac, že bol s jedným z ašpirantov na titul. Som rád, že chlapci pochopili od začiatku, že keď prehráme, tak všetci a zároveň, ak vyhráme, tak vyhráme všetci. Dali do toho srdiečko, lebo natrénované mali. Samozrejme je to len prvý zápas a nemáme teraz prehnané sebavedomie, treba ísť postupne s pokorou krôčik za krôčikom.

Aká je šanca, že nastúpiš ako hrajúci tréner?
Potreboval som si od hrania trochu oddýchnuť. Pred sezónou ma oslovili kluby z extraligy, či by som neprišiel hrať, ale momentálne sa chcem dať úplne do poriadku po zdravotnej stránke. Možno potom nastúpim, čím by som prekvapil aj sám seba (úsmev). Teraz sa chcem venovať práci trénera a všetko tomu podriadiť, aby sme s tímom vydolovali maximum.

* poz. redakcie
KHÚ